Búrka v cirkevnom školstve v Piešťanoch
Piešťanské cirkevné školstvo (Základná škola aj Gymnázium) prechádza v poslednom období niečím, čo sa vôbec nepodobá partnerským vzťahom, skôr búrke. Prečo? Arcibiskupský úrad, ako zriaďovateľ oboch škôl pred pár dňami rozhodol, že obe školy budú v blízkej budúcnosti spojené. Napriek tomu, že ani zďaleka nebol vyjadrený súhlas oboch škôl. Skôr naopak. Odrazu sa ukazuje, že súvislosť s niektorými rozhodnutiami v minulosti zrejme nebola náhoda. A evidentne na to dopláca práve ten, čo by mal VŽDY vyhrávať. ŽIAK. A tak, ako aj v iných prípadoch, sa ukazuje aj tentoraz, že príčina tohto stavu, ktorí je evidentne pokazený má príčinu v manažérskom prístupe zriaďovateľa. Evidentne zlyhal vo svojom výkone práve preto, že to vykonával tak, ako vykonával. Rozhodnutia, ktoré boli vykonané bez akéhokoľvek manažérskeho prístupu – a v podstate smiešne v terajšej „komplikovanej dobe“ iba dokazujú, že aj taká inštitúcia ako je zriaďovateľ má v súčasnej dobe veľké problémy v každej oblasti, ktorá má čokoľvek spojené s takpovediac vonkajším svetom – myslím tu teraz školy a ich manažovanie, žiakov a ich rodičov, školy a výchovu mládeže.
Vzťah oboch škôl je narušený. Vzťah škola rodičia je rozbitý. Vzťah rodičov základnej školy ku gymnáziu je veľmi nedôveryhodný, vzťah škôl, aspoň tej doterajšej (plne funkčnej) k zriaďovateľovi je komplikovaný... a v súčasnosti je stav, taký, že východisko na to, aby tento celok v budúcnosti fungoval k spokojnosti rodičov a hlavne žiakov bude takmer nemožné nájsť. Že to v konečnom efekte pravdepodobne bude mať vplyv na vzťahy jednotlivých „zúčastnených“ navzájom, je takmer isté. A že škody vzniknú pravdepodobne iba tam, kde by mali najmenej – u žiakov, je tiež pravdepodobné. No čo už,
Jednoznačne zlyhal zriaďovateľ – trnavský arcibiskupský úrad. Ktorý nedokázal riadiť školstvo v Piešťanoch a možno nie iba tu, v prospech, nazvem to rozvoja mládeže.
Rovnako sa zdá, že doba ideálna alebo aspoň vhodná na nejaké rozhodnutia, správne rozhodnutia sa už prespala niekedy pred časom a akékoľvek riešenie teraz môže byť iba zlé. A úsmev cez slzy vyvoláva iba pravdepodobná možnosť, že aj teraz je pravdepodobné, že sa bude zodpovednosť zvaľovať nie na pravého vinníka, ale na kdekoho iného, iba pravý pôvodca si to neprizná. Čo je v tomto štáte už hádam aj pravidlo. A nielen v štáte.