Ide marec, bude zábava. Alebo aj o voľbách.
Denne, vlastne už pekných pár rokov môžeme sledovať výsledok toho, čo si národ, pardon, občania v každých voľbách zvolili. Občania odvtedy, už teda dvadsať rokov, konečne začali mať dojem, že štát pre nich pripravil bezva hračku. Voľby.
Že vraj to je tá demokracia, ktorá im bola odopieraná viac, ako štyridsať rokov. A tak si namiesto tej demokracie, ktorá dáva právo určovať „správcov“ štátu voľbami a kde sa vyžaduje aj zodpovednosť voličov za to, aký zodpovedný systém si vyberú a dôveru dávajú tým o ktorých si myslia, že budú vedieť spravovať štát v prospech občanov a kde sa vyžaduje aj zodpovednosť tých zvolených – pomýlili s konskými dostihmi. Oni si vsádzali na tých, ktorí ich vedeli ohúriť rečami, oni si vsádzali na tých, ktorí im vedeli nasľubovať aj „modré z neba“, Oni si vsádzali na tých ktorí im pripomínali športové zápasy, kde sa dá hulákať na súpera, na rozhodcu, nadávať aj pred vlastnými deťmi na tých druhých . . . Kde sa nešetrí invektívami tých „hore“ na tých druhých „hore“. Kde však tí „hore“ relatívne rýchlo zistili, že voliči si osvojili „priblblú“ metódu na ich kontrolu a vlastne Oni môže prakticky všetko. Podvádzať, kradnúť, ožierať sa, rozkrádať štátny majetok, prijímať aj za hlúposti tučné provízie, klamať, plodiť intrigy, vymýšľať všetko možné ako zosmiešniť tých „dole“. Zistili, že stačí iba vedieť akože „spravodlivo“ hovoriť a ostatné už ide samo.
Pripravili „na svoj obraz“ políciu, súdy, prokuratúru. A už to fičalo. Že to sem-tam nejakej skupine občanov vadilo a začala dudrať, to im nemohlo ublížiť. A tak sme dospeli tam, kde sme. Pravdepodobne iba náhodou zisťujeme, že medzi tými „hore“ sú premnožené stáda Ľudoopov, Goríl, Orangutanov a inej podobnej hávede. A že táto genetická pliaga sa rozmnožila pravdepodobne na každej úrovni spravovania štátu.
Problémom je, že akýkoľvek obrat, nakoniec aj v živote, aj v rodine je možný iba vtedy, keď si občan, človek, dokáže priznať, že tým hlúpym bol on. Pretože ON to dovolil. On priamo hádam nanútil tým hore aby sa správali tak, ako sa správali a správajú. Politici veľmi veľký, aj veľký, hádam aj tí strední. Takmer všetci a so všetkých politických strán, okrem výnimiek, napočítaných hádam na prstoch jednej ruky sa správajú ako prototypy spoločensky nebezpečných jedincov.
O čom píšem? Tak napríklad :
Súdnictvo. Pravdepodobne vraj najnemorálnejšie v EU. To kto zapríčinil? Politici. Tí istý čo majú plné huby návrhov, ako ďalej... nikto to nechcel, alebo nemohol riešiť. A ku koncu to už je viac, ako sizyfovská robota. Mimoriadne vážna diagnóza štátu. Už sama o sebe.
Korupcia je na Slovensku vraj divoká, pravdepodobne väčšia je iba na Balkáne
Polícia nedokáže plniť svoju povinnosť a chrániť občana ako by mala v „bežnej“ EU, aj keď to vyzerá, že sa snaží. Eurofondy – prerozdeľovanie a čerpanie tiež podporuje sakramentskú korupciu. A znovu, iba blbec a je ich možno neúrekom, si namýšľa, že je to zadarmo – viď nedávnu informáciu, že na každé Euro z Bruselu platí štát do Bruselu vlastne 90 centov. To je ulievareň peňazí, čo ? a koľko ľudí sa pri tom „uživí“! Ostatné štátne fondy a ich pochybná existencia zamerané tiež na korupciu. Všetky finančné toky smerom „dole“ zamerané na to isté. Dosadzovanie, akože politických odborníkov do každej „cici“. Zneužívanie osobných a iných známostí a rast podielu „šedej“ ekonomiky ... Minimum (takmer žiadna) zodpovednosti pri narábaní s verejnými zdrojmi.
Vznik abnormálne hlbokých rozdielov (!!!) v regiónoch Slovenska. Vrátane doslova tragickej nezamestnanosti. Je rovnako dielom týchto politických „majstrov“. A na počudovanie „znovu“ to nevadí ani tým v regiónoch, ktorí na to doplácajú. Systém štátnej pomoci „vybraných“ investorov.
Sprznený volebný systém ešte od Mečiara je výsmechom a politici si ho nechcú nechať vziať. Moloch štátna správa a nepodarené reformovanie prakticky všetkých „rezortov“ a všeličoho zapríčinili fakt, že kým takzvaný socialistický systém bol k občanom relatívne milosrdný – tento terajší stav sa môže označiť kvalitatívnym kritériom ako „vojnový“. Dá sa povedať, že napríklad zdravotníctvo pre občanov je doslova na kolenách, ani nie preto, že by sa do neho málo „lialo“ financií, ale preto, že politici rozbili celý ako-tak fungujúci systém a neboli schopný ho nahradiť iným. A kontrolovať.
A tak ďalej a tak podobne. Pritom každý z týchto bodov je sám osebe tragédia. Fakty hovoria, že sme na tom zle a jediní, kto to nechápe sú politici. A pravdepodobne väčšia časť voličov. Pravdaže, až na malé výnimky. Tých pokladajú tí ostatní za exhibicionistov a úspešne presviedčajú voličov, že majú pravdu oni a nie „tí exhibicionisti“.
Jedine politici totiž tento systém vytvorili, tvoria a jedine oni ho môžu zmeniť. Môžu zmeniť volebný systém aj jednoduchým krokom: Nie jeden volebný obvod na Slovensku, ale čím viac, najideálnejšie by bolo – čo poslanec, to jeden volebný obvod. A bola by okamžite skutočná zodpovednosť. Že to nejde? Čo tak dať na začiatok hlas tomu subjektu, ktorý to bude chcieť vykonať. A keď to nevykoná – nasledujúcimi voľbami ho „zrušiť“. To, čo sa pobabralo za niekoľko rokov, to sa nedá opraviť okamžite. Ale to je určite najkratšia cesta, ako urobiť poriadok a dôveru a . . . pred svojim svedomím, aj pred svetom.
Je možné konštatovať zásadné zlyhanie všetkých doterajších vládnych garnitúr. Všetkých ! Aj keď mečiarizmus vykonal na sprznení štátu najväčšie dielo, všetky ostatné sa veselo podieľali na rozbíjaní systému. A znovu, iba hlupák si predstavuje, že tá jeho strana je niečo iné a prehlasuje, že „jeho“ politik aj keď kradne, ale tí z druhých strán kradnú ešte viac a jeho je teda dobrý .... Je to skutočnosť a vie to skoro celá Európa, ktorá nás pokladá za štát s rozvrátenou politickou morálkou. Politikov aj občanov. Len my sme slepý.
Každá strana. Všetci, ktorí boli doteraz pri moci. Všetky politické garnitúry. Všetci ktorí to riešiť mali. Každý približne rovnakým dielom. Ale som presvedčený, že tí, čo vyvolali tento chaos svojimi krokmi v minulosti tým, že neriešili problém tak, ako mali, pokiaľ by sa chceli nazývať odborníkmi sú zodpovední najviac. Títo terajší sú už viac menej iba štatistami. Už sa to vezie takmer samo! Zmeniť to však nemajú záujem. Kto vlastne spôsobil to, že je ako je ? Že na Slovensku sa vždy riešilo niečo iné ako sa malo v normálnej civilizovanej spoločnosti?
Svoj najväčší podiel na marazme majú politici „špinavým“ systémom vládnutia.
Svoj podiel na marazme majú výkonné zložky zabezpečujúce stabilitu spoločenského života. Svoj podiel na marazme majú sudcovia pretože vytvorili jeden z najnemorálnejších pilierov demokratického štátu. Svoj podiel na marazme majú aj médiá „špinavým“ systémom činnosti a zvlášť a hlavne médium, takzvané verejnoprávne, ktoré platíme z daní, ktoré úplne zlyhalo (a pokračuje v tom !) v možnosti zásadne ovplyvniť spoločenské vedomie – nie živelným, ale cielením zameraním. Pretože práve to doterajšie (pri každej garnitúre!) sa ukázalo ako veľmi zlé. Zlé! Balkán ! Médiá a vlastne aj politici majú jedinú starosť – vysielať a propagovať práve to, čo pochopí aj hlupák. Najjednoduchšie programy takmer bez „žiadnej“ výpovednej, morálnej a aj umeleckej hodnoty. Výsledok máme pred sebou.
A má to naprávať ten čo to zopsul? Tí istý politici? Tí to neurobia nikdy.
Prapôvodcami všetkej tejto politickej smradľavej spoločenskej brečky, ktorá na počudovanie vyznieva na slovenskom politickom nebi ako folklór sú však občania, ktorí sa dali oklamať. Občania a hlavne ich politická vyspelosť. Ich systém hodnotenia pri voľbách je pravdepodobne zrkadlom ich mysle: ...väčšina občanom prijala hru politikov s nimi za svoju a potom to vyzerá tak“:
Podvádzal ? No a čo, však je náš. Kradol? No a čo, však druhí kradnú tiež.
Klamal? No a čo, tí druhí tiež ... Pil ? No a čo, keď na to má.
Smrdí ? Ale mne to vonia. Nemá morálku a zodpovednosť? Kto to povedal klame.....
Je to vlastne pre chudáka občana –voliča asi príliš zložité. Inak by sa už dávno razantne vyrovnali s tými, ktorí sú hlavnými príčinami. Politikmi! Mali sme na to už totiž dosť možností vo voľbách. Aj klišé „Poslať do nenávratna politikov, ktorí mali na to hádam aj dvadsať rokov možnosť a neurobili nič, aby to napravili – iba naopak“ vyznieva pre nás voličov ako niečo nepochopiteľné, čomu nechceme rozumieť. A pritom nejde o nich – ide iba o nás.
Ako povedal nejaký múdry človek pred niekoľkými sto rokmi ...“ keď zvíťazí v tomto svete, (autor to použil – v tomto štáte) hriechu a zármutku cnosť nad neresťou, nie je to tak preto, že je cnosťou, ale preto, že má väčšie a lepšie delá. Keď má mať poctivosť prevahu nad falošnosťou, nie je to preto, že je poctivá, ale preto, že má silnejšiu armádu vedenú schopnejšími ľuďmi a keď premôže dobro zlo, nie je to preto, že je dobro dobré, ale preto, že má plnú peňaženku. Je dobré mať právo na svojej strane, ale je šialenstvo zabúdať, že nám nič nebude platné keď nebudeme mať moc. Musíme veriť, že Boh miluje ľudí dobrej vôle, ale nemáme dôkazy, ktoré by prejavovali, že Boh zachráni bláznov pred následkom ich bláznovstva...“ koniec citátu.
Tie „delá“, tá „armáda“ a tá „peňaženka“ – to je v našom prípade, v demokratickom systéme jedine občan. Múdry občan. Ale iba múdry občan a volič. Jeho moc správne využitá. A iba volič dáva moc, aj keď iba raz za štyri roky. Ale dá sa to. Je to totiž jediná možná cesta.
Čo na záver?
Pokiaľ nezmúdrejú voliči, pokiaľ im pritom nebudú pomáhať médiá pri seba prevýchove - nepomôže nám vyhovárať sa na všetko možné, počnúc krízou, cez pocit, že nás nechápe susedný štát, nechápe nás aj Brusel až po vlastný pocit, že čo nepáli priamo nás „teraz“ – do toho sa nebudeme starať ostane všetko tak, ako doteraz. Vrátane tej „opičej zoo party“ v našej politike. Vrátane blbého súdneho systému, vrátane nedokonalej ústavy, vrátane existencie štát poškodzujúcich finančných tlup (viď prípad „gorila“) – a vlastne všetkého.
A my budeme iba bezmocne čumieť na odchody mladých ľudí do zahraničia. A ľutovať vopred všetkých, ktorí tu ostanú.
Na záver si dovoľujem podotknúť:
Idú voľby. Strany predkladajú občanom svoje akože volebné programy. Pri čítaní ide z nich pocit, akoby oni žili v inom svete, ako my. Pre ilustráciu vyberiem jeden: „ ... blíži sa kríza a ľudia potrebujú istotu. Sme tu na to, aby sme ich (ľudí) chránili ... a preto ako základné piliere nášho programu sú: Politická stabilita; Európske hodnoty; Ozdravenie verejných financií; Obnovenie hospodárskeho rastu . . . a že nás budú chrániť...“ koniec citátu.
Nejde tu o to, či je to správne napísané. Ide o to či to je reálne, aby ktorákoľvek a pochopiteľne aj táto to myslela vážne, keď doteraz nás presvedčila iba o tom, o čom píšem hore vyššie. Že papiere - programy sú iba pre ... no, pre nás ?!?!
,