MAREC.11 - Čo s tým?
Čo s tým ?
V predminulom príspevku som sa trochu venoval rozvoju turistiky.
A idem v tejto problematike trochu hlbšie.
Opakujúci sa „zimno-jarný“ prach na cestách a špina uliciach, relatívne prázdny Aupark a ostatné obchody, hotely s veľkými rezervami, priemyselné „parky" nie v Piešťanoch, ale po bližšom a vzdialenejšom okolí, nízka turistika (v zime aj v lete), likvidácia parkov v záujme nejakých chimér, z turistického pohľadu na "prd" kúpalisko iba s lokálnym významom, naďalej znižujúci kredit mesta, vrátane perspektívy, problémy rozvoja kúpeľníctva . . .
Čo s tým?
Žiaden kvalitatívny rozvoj mesta nemôže byť bez toho, aby si mesto, obrazne povedané vysúkalo rukávy a začalo robiť na perspektíve mesta. Bez skutočnej roboty to nepôjde, aj keď sa budeme tváriť trebárs aj ako majstri sveta. Vyzerá to aj tak, že mesto a vlastne vedenie mesta nemá absolútne žiadnu šancu niečo na tejto situácii zmeniť, pretože keby malo, už by sme o tom museli vedieť. Skúsme si položiť otázku:
Čo je vlastne strategický program rozvoja mesta? alebo lepšie – čo by mal byť? Výsledok - nevie sa.
Poďme na to tiež od začiatku a spomeňme (asi) všetky existujúce možnosti.
Totiž prvá otázka je zásadná: chce vedenie mesta, aby Piešťany boli „svetové“ alebo na tom nezáleží. A v čom?
- Služby?
- Kúpeľníctvo?
- Iná zdravotná starostlivosť?
- Priemysel?
- Výskum – v rámci Slovenska?
- Kvalita života – ako príklad pre Slovensko?
- Turistický ruch?
- Letectvo?
- Dopravné koridory?
- Automobilizmus?
- Špeciálne priemysel
- Priemyselné parky ?
- Sociálne služby mladších občianok ?
- Niečo iné?
- Ozajstná, napríklad reprezentatívna čistota mesta – ulíc (hlavne na jar dlhé týždne) ?
- Efektívne hospodárenie a tým umožnenie rozvojových investícií?
Čo? Čo? Čo? Čo? .......
Zdôrazňujem, že do čohokoľvek by sa dalo pustiť. Samozrejme po dôkladnej príprave. Aj bez, napríklad európskych eur. Znovu opakujem: chýba tu tomu to, čomu sa hovorí KNOW HOW.
Z toho, čo by mohlo charakterizovať mesto Piešťany – aj jeho chcený (nechcený?) význam je aj fakt, že to, čo mesto doteraz má nie je takmer vôbec zásluha vedenia mesta, ale rôznych podnikateľských skupín. Za to treba poďakovať im.
Hotely postavili iní – nie mesto.
Obchody postavili iní – nie mesto.
Mesto zabezpečuje iba aké také podmienky na fungovanie mesta. údržbu ciest, hygienické štandardy a podobne.
Ozaj! Kúpalisko – mesto ho postaví. Ale:
- príliš neskoro na to, aby zohralo nejakú úlohu v rozvoji mesta,
- príliš malé na to, aby zohralo nejakú úlohu v rozvoji mesta. Čiže výstavbou kúpaliska pomôže mesto iba občanom mesta, aby sa mali kde kúpať. Nie rozvoji mesta. Na druhej strane asi si (my občania) nič iné nezaslúžime.
A vlastne takýmto kúpaliskom sa vlastne definitívne dá dovidenia vzletným plánom (ak by také boli !) na rozvoj turistiky – pretože iný „aquapark“ stavať by už bola blbosť.
A čo na to tí, ktorých sa to týka? Ktorí do toho už niečo investovali? Sem tam sa objaví "výkrik do tmy", ale v podstate takmer nič
Obchodníci nič nehovoria, hotelieri nič nehovoria, ostatné služby sa tvária, že sa nič nedeje.
Parky ustupujú rôznej výstavbe.
Na druhej strane Oni, vlastne podnikatelia, ktorý vytvárajú tie podmienky pre rozvoj turistiky vlastne robia čo môžu. A čo vedia. Aj keď asi nemajú ten správny marketing, aby ich „turistické“ firmy prosperovali lepšie. Na vine môžu byť však iba tí, čo nevedia z ich schopností vyťažiť to, čo môže pomôcť rozvoju mesta - a to je vedenie mesta. Na čele ...ale to je už obohraté. Pretože na zlepšenie už takmer nie je potrebné stavať a stavať a stavať. Treba zlepšovať ! Alebo mesto bude prosperovať z niečoho iného? Asi to pred nami všetko perfektne taja. Aby nás prekvapili.
Zhrnuté: tak nám (im) treba. Vedeniu mesta (samozrejme s primátorom na čele a s tými, čo HO volili, pretože práve to je aj o zodpovednosti...)
a aj nám ostatným. Nemáme na to, aby sme pre mesto zachovali to, čo naši predkovia dosiahli.
Že sa za to vôbec nehanbíme? Že nám ( im) je jedno, že trend tohto mesta je už roky veľmi podobný veľkej väčšine miest na Slovensku? Hrať sa na veľkých regionálnych politikov. Míňať eurá, netrápiť sa o tom, že prečo to nejde lepšie? Nebudovať si „pamätník, ale iba svoju vlastnú budúcnosť ?
Jeden z problémov je aj to, že na to, aby sa niečo kvalitatívne zmenilo treba splniť tri základné podmienky:
- Uvedomiť si, že sme niečo „posrali“, keď sme zmeškali vlak a dokonca ani nechceme vedieť, kde je stanica ...
- vedieť, čo chceme. Alebo inak, naučiť sa vedieť čo chceme,
- a vedieť, ako sa to dá dosiahnuť. To však až po splnení predchádzajúcich podmienok. Až po!
To, že mesto vlastne nemá žiadnu stratégiu a tí čo si to myslia že má - musia si najprv odpovedať na otázku. Čo to je stratégia rozvoja. Aké sú jej parametre? Čo sa má dosiahnuť?
Aké majú byť výsledky? Bez skutočnej odpovedí na tieto otázky iba podvádzajú sami seba.
A záver?
Mesto v takejto konštelácii proste nemá na to, aby sa stalo významným mestom.
A je nezodpovedné nepriznať to.
A je nezodpovedné aj od občanov nepriznať si to.
Je to, ako s tým posypovým materiálom, ktorého je na krajoch ciest po zimnom posype na všetkých cestách a uliciach plno. Keď prejde aspoň jedno auto je cítiť prach... a ľudom to nevadí, pretože si na ten prach zvykli – tak si zvykáme aj na existujúci neexistujúci progres v rozvoji mesta. Nevadí nám. A pritom pre „technické služby“ je cenovo úplne rovnaké, či to zametú v polovici februára, alebo v polovici mája. Akurát pre návštevníkov (o domácich nehovorím) je to poznatok, že Piešťany sú ako akékoľvek mestečko na voľakedajšom divokom západe, kde sa to prášilo jedna radosť, alebo ako ..., ako v akomkoľvek mestečku, kde sa o prach na ceste nestarajú - zo zásady.
j.d.
p.s.
Nabudúce sa vrátim k problémom parkovaniu na sídliskách
a dotknem sa rozpočtu mesta.