Piešťany dnes
A v Piešťanoch znovu, čo znovu (?) – nepretržite, prebieha akcia „poznaj svoje mesto“ a „poznaj svoju župu“. V komunistickom slangu „poučenie“ – pre všetkých (vrátane seba), pretože poučiť sa dá. Najprv sa však trochu vrátim na začiatok. Väčšina z nás volila zmenu a na obzore sa objavili mladé mená, ktoré vzbudzovali nádej na obrat vo vývoji a rozvoji Piešťan. Zdalo sa, že všetko pôjde lepšie.
Podľa doterajšieho vývoja však sa to podobá skôr na politický horor s neustálim čakaním, čo ešte sa objaví. Priveľa, priveľa manažérskych hlúpostí a taktiež aj kopa otázok. Prečo?
- Je to iba v tom, že sa do vedenia mesta dostali takpovediac mládežnícke ( po starom – zväzácke) osoby, ktoré iba potvrdili fakt, že „mládí“ môže ísť ešte tak do vojny, ale nie do skutočného života a hlavne na vývoj mať priamy vplyv ??
- Alebo je na vine iba fakt, že aj do komunálnej politiky sa hrnú iba „odborníci“, ktorí o problémoch vedia iba hovoriť a vôbec nie problémy riešiť? A komunálnu sféru chcú iba využiť na ďalšiu kariéru? Nakoniec, aj u nás máme takéto typy.
Ale skúsim po poriadku:
LETISKO
Kameň úrazu!! Ideálny príklad neschopnosti. Všetkých strán. Teda mesta, VÚC-ky, ale aj štátu. Neschopnosti premeniť výhody mesta na profit v oblasti rozvoja – nie , ani to nenazvem rozvoja turizmu, ale rozvoja mesta, pretože súčasný stav doslova zapríčiňuje opačný efekt – význam mesta rapídne klesá, aj v porovnaní s inými kúpeľnými mestami na Slovensku. Na Slovensku! Že je jednou z príčin práve nevyužívanie letiska je fakt. Práve marketingový význam pri aspoň minimálnom rozvoji mesta a regiónu sa ukazuje ako zásadný, Turistika – jej možný rozvoj, povesť mesta, regiónu – budeme prvé mesto v štáte, ktoré o niečo také ako letisko prišlo, rozvoj kúpeľníctva .... ono je pravda aj to, že aj letisko sa dá využívať aj iným spôsobom, nielen chartrovou prepravou a tu nemyslím pár krát do roka na prehýrené noci. Likvidácia letiska je pomerne veľkým príznakom ako zodpovední (VÚC a mesto) dokázali zabrzdiť akýkoľvek rozvoj. S priamym dopadom na mesto. Tu nepôjde ani tak o efekt zaniknutého letiska, ako o efekt zabrzdenia rozvoja mesta. A teraz, kto je za čo zodpovedný? Neexistuje jednoznačný, jeden vinník. Ukazuje sa, že aj v tomto prípade ide o súhrn niekoľkých faktorov, ktoré pôsobia a pôsobili na súčasný výsledok.
Môj názor?
A) Problém dlhoročný, ktorý obchádzal už aj predchádzajúci šéf mesta a ktorý vďaka spoliehaniu sa na – hádam na zázrak, kde netreba nič robiť a stane sa „to“, čakal, že hlavný faktor úspešnosti letiska – „návštevnosť“ sa nejakým spôsobom radikálne zmení bez toho, aby sa zmenili všetky ostatné faktory: zodpovednosť, predvídavosť, odbornosť, a ešte zo päť ďalších. Otázku je možné postaviť aj takto: čo mesto, vedenie mesta urobilo, aby ako-tak mohlo zabezpečiť svoj rozvoj? Za posledných dobrých pár rokov absolútne nič, napriek tomu, že príležitosti okolo šli. Listy kdekomu v poslednom čase nemali a nemajú žiaden význam. Ešte tak, keby boli zajtra župné a komunálne voľby. Dokonca aj štát, ako je jeho zvykom prispel na - vraj rozvoj turizmu. Výsledok? Tam, kde robili sú aj výsledky. Inde nie. A akákoľvek „výpomoc“ kdejakého politika nič nezmení na podstate problému: nevyužívaniu letiska. A nevyužívaniu preto, že je málo letov, málo prepravy, málo výkonov, málo cestujúcich. A strata doterajším spôsobom bude rásť stále. Bez veľmi, veľmi radikálneho rezu sa nezmení nič aj keď môže VÚC-ka a štát dotovať letisko „do aleluja“ – vždy to bude strata.
B) Kúpele – správanie sa Kúpeľov svedčí tiež o ich podiele viny. V porovnaní s inými kúpeľnými mestami sa manažment tvári ako spiaci chrobák a tiež čaká na zázrak. Načaká sa. Matematika nepustí ani rozvoj Kúpeľov bez toho aby spolupracovali.
C) To, že svoje veľmi veľké maslo na hlave má Mikušová VÚC-ka, ako majoritný vlastník je tiež fakt, pretože tu šlo veľmi pravdepodobne o to, že sa problém letiska neriešil ako možnosť prosperity, ako jednu z možností rozvoja turizmu, ale, ako možnosť „zarobiť“, získať nejakým spôsobom na privatizácii. Alebo, ako majoritný vlastník letiska sa uspokojil s tým, že fungovalo predstavenstvo tak, ako je zvykom v štátnych akciovkách a „vuc-ka“ na celý problém šla, no, podobne ako vie ísť štát: veľké reči, ako všetko zvláda – a ajhľa nezvláda regionálny rozvoj turizmu, ale pri akýchkoľvek rozhovoroch o rozvoji turizmu sa tvári (župan!) ako vrcholný manažér. Šéf majoritného vlastníka – a dovolil nenormálne odmeny pre členov predstavenstva. Politický vagabund! Ktorý sa potom čuduje, že predstavenstvo funguje tak, ako fungovalo roky. Za veľké peniaze nič! Je smiešne zháňať, kto by finančne pomohol v terajšej situácii, ako sa župan vyjadril v regionálnej TV, ale riešiť rozvoj turizmu(!) sa takýmto spôsobom určite nedá. A VÚC-ka aj toť, nedávno, rovnako ako štát sa rozhodla zarábať aj na tých najmenších. Za používanie telocviční pre športovanie malých detí vo veku okolo desať rokov zdvihla ceny prenájmu „svojich“ telocviční o sto percent. Prašivina však? Aj tých sme volili. Aj poslancov aj Mikuša. A z toho vyplýva, že nás čakajú v každom prípade ťažšie časy. Aj napriek kdejakým srdcervúcim vyhláseniam a petíciám rôznych zástupcov v meste vyzývajúcim na záchranu letiska, ktoré pôsobia skôr smiešne ako vážne, pretože nemajú žiadnu ekonomickú váhu – niečo také, ako keď sa gorila, alebo aj nejaký člen nacistickej strany bije do pŕs tak, aby to dunelo. Prečo župan nevysvetlí napríklad: - čo robili, robia v predstavenstve takí „experti“ ako nejaký Merga zo Sniny, Varga z Kmeťova, Machovičová a Guťan z BA, Krátky zo Smoleníc, alebo županov pohárnik Štaffa a aj samotný župan. (Mená sú z Obchodného registra) O čom mohli rozhodovať títo experti na lietanie, alebo obchodnú stratégiu, keď celá sranda skončí tak ako skončí. A čo na to ich voliči? Ale to by bolo priveľa. Tomu voliči nerozumejú.
D) Štát. Ideálny príklad takzvanej tichej privatizácie. Urobí sa nejaká forma akciovky a niekomu sa zverí, dajme tomu s podmienkou, že v predstavenstve budú tí „zaslúžilí“ delegáti, pochopiteľne tej správnej strany. A potom už všetko žije svojím životom.
TAVOS
Je až nenormálne, ako sa naši traja „mušketieri“ (teda primátor Piešťan, primátorka Vrbového a starosta nejakej obce vehementne snažili zvaliť vinu na kdekoho za to, že „Vodárne“ mali podobne netransparentné riadenie, ako kdečo, aj ako letisko v tomto krásnom štáte, ktorý sa vo všetkých významných pozitívnych hodnoteniach sa posledné roky trvale prepadáva na samotný spodok Európy. A štvrtina voličov to ani za svätého nedokáže pochopiť, že sa to týka a bude týkať všetkých. Aj ich! No, ale k veci. TAVOS. Máme tu výsledok a jediná možnosť, ako sa to mohlo podariť bolo úplne netransparentné riadenie (netransparentné = aj zlé). A bývalí predseda dozornej rady, ktorí keď mohol neurobil, ale robí teraz, na základe nejakého plátku z Trnavy, ktorý je zase už panicky zameraný na trvalé napádanie terajšieho primátora. Skutočnosť môže byť ešte zaujímavá. Alebo aj nijaká. Lebo tak to u nás chodí. A do správnych rád sa budú znovu nominovať politickí „odborníci“.
POPLATKY PRE STAVEBNÍKOV. Za vecné bremeno. Obyčajne rodinných domov. Predpokladám, že čitatelia problém poznajú z vysielania PT. V žiadnom meste v blízkom regionálnom okolí niečo také nie je. Iba v Piešťanoch. Ako v riadení štátu, aj v Piešťanoch sa chýbajúce financie na, nie, na investície nie, ale vlastne na prežitie musia poskladať občania, aj keď z toho „prd“ majú.
Mestské výpalné pre stavebníkov. Ako sa dozvedáme z „domácej TV“ mesto sa všemožne snaží na svoje projekty zháňať peniaze vskutku podareným spôsobom. Takým, ktorý možno má oporu v slovenskom zákonodarstve (aj v jeho kvalite sme na chvoste v EU), ale nemá žiadnu oporu v normálnom európskom právnom štáte.
NEZVEREJŇOVANIE VÝBEROVÝCH KONANÍ. Arogantné postupy radnice a dá sa povedať, že trvalé.
Tiež dosť rozoberané v lokálnej TV. A vrchnosť ešte stále nedokáže pochopiť.
ODPOČET VOLEBNÝCH SĽUBOV (viď Piešťanský týždeň z 23.októbra). To si treba pozrieť. Zlé! Zlé!
KAUZA cintoríny a hlavne poplatky. Pri svojich cestách po Slovensku sa v poslednom čase rád pozriem aj na také verejné miesta ako cintoríny. Zhrniem: celková cena za pochovanie človeka je v priemere v štáte okolo dvadsať €. A teraz, ako sa k tomu postaviť? Tak, že sa ma to (tentoraz) netýka? A budem prejavovať svoju nespokojnosť iba, keď to bude „moja vec“? Proste Piešťany začínam pokladať za prototyp správania sa „vrchnosti“ tak, že všetko, čo chcú sa dá vyriešiť tak, aby sa na ich politické stratégie vždy poskladali občania.
POPLATKY ZA komunálny odpad
Znovu a stále to isté. V meste, župe, štáte. Pokiaľ nie sú na niečo peniaze tak sú iba tri možnosti: vykašľať sa na akúkoľvek zmenu, alebo zvýšiť dane, alebo zvýšiť, vymyslieť akékoľvek poplatky, čo sú vlastne tiež dane, alebo - vlastne by to tak aj malo byť - pokiaľ „niekto“ chce viac míňať, nech si zarobí. Prípadne nech nekradne.
ZÁVER! Všetky tieto kauzy, nedostatky a manažérske hrubé nedostatky svedčia o všetkom možnom, iba nie o profesionalite. Človek, pokiaľ nepatrí k „rodine“, ktorí akosi vždy budú podporovať a hlasovať „za“ sa musí iba čudovať. Ako to, že sa tu nabral taký zhluk náhod a nakoniec udal taký negatívny trend významu „zveriť sa mládeži“, že spolu s grupou zvanou SPP, ktorá mala rovnako, aj keď pripúšťam, že nie z politických dôvodov tiež priveľa ambícií s rovnakou „rozvojovou“ reálnou predstavou a ktorá doteraz, obrazne povedané okrem „natretia lavičiek a preoranie rozpočtu“ neurobila pre rozvoj mesta v skutočnosti nič.
A ešte: je 17 november. Pred štvrťstoročím sa niečo začalo. Že sa nič nedokončilo nehľadajme vinu na západe, alebo východe. Hľadajme ju jedine u seba. A až keď ju nájdeme môže sa niečo zmeniť.