Referendum!
Dosť sa o tom hovorí. A všetko je veľmi zvláštne. Objavujú sa rôzne vyhlásenia ľudí, ktorí sú aj autoritou – čo si myslia, to aj povedia a objavujú sa ľudia, ktorí napriek situácii nie sú schopní formulovať svoj názor. Aj ľudia, ktorí súčasnú, doslova nechutnú situáciu vedia rafinovane zneužívať. A nie sú to iba politici. V celej tej súvislosti ma napadá niekoľko veľmi spletitých otázok:
- Sú skutočne toto tie najdôležitejšie problémy súčasnosti, súčasnej rodiny, alebo je to iba zásterka v komplikovanej hre niekoho? Čo to je rodina a na čo je táto inštitúcia? Čo má za cieľ vlastne rodina? A prečo sa rozpadá? A prečo sa „zodpovední“ nezaujímajú o rodinu komplexne? A prečo odrazu tento čiastkový záujem?
- Je toto to najnebezpečnejšie pre zdravý vývoj dieťaťa, alebo je to iba zásterka v komplikovanej hre niekoho?
Ako posudzuje a hodnotí celá naša spoločnosť OCHRANU detí v súčasnej dobe, kde hrozia podstatne väčšie nebezpečenstvá:
- Ochranu detí pred zneužívaním detí spoločnosťou – tým, že štát a aj niekto nerobí výchovne skoro nič pre zlý vplyv médií, aj iných spoločenských a civilizačných faktorov.
- Reklama, internet, okolie, aj narušení dospelí jedinci, štát, aj, áno aj školský systém - tým, že všetky tieto zlé vplyvy dovoľuje aplikovať na psychický systém detí.
- Týranie detí - je podstatne, podstatne viac skutočných prípadov fyzického aj psychického týrania, aj od okolia, aj od rodičov, ako nejakého (zatiaľ) teoretického možného osvojovania. Aj tu sú kdejaké „skupiny“ - ticho, alebo efektívne ticho!
- Slabý systém opatrovania detí bez pomoci ( v domovoch). Prečo trpia tieto deti, ktoré doplácajú na súčasné chyby rodiny? A ešte nie sú ani (pochybne a teoreticky) divne osvojené. Zase nikto nedvíha naplno hlas. Žiadna strana, alebo inštitúcia.
- Prečo nejaká politická moc zásadne neiniciuje takú zmenu školského systému, ktorý by lepšie vychovával k morálke, etike, zodpovednosti (aj rodičov aj deti!) a vzťahu k spolužitiu.
- Prečo nikto v tomto štáte neiniciuje prevýchovu dospelých k základným hodnotám zodpovednej výchovy detí a mládeže aj v rodinách. Korupčnícky štát sa sústreďuje iba na vlastné fetišistické obohatenie hodnotami, ktoré vlastne nemajú skoro nič spoločné so zodpovedným vzťahom k výchove detí a novej generácie.
- Čo má najväčší význam pre manželstvo? Vzájomná úcta a rešpekt. Kto a ako to presadzuje, keď je rozvodovosť, ako výsledok, taký, aký je? Aká je mobilizačná sila, rôznych hnutí, alebo náboženských spoločenstiev? Alebo štátu? A samotný vzťah manželov navzájom – s dopadom na manželstvo. Ani tu nikto nič. Kto rieši nejakú cestu pre manželov, aby rozvodovosť nebola päťdesiat percentná (a pozor – tu sú štatisticky evidované iba rodiny, ktoré uzavreli manželstvo a tým je to „percento“ predpokladám, že ešte nižšie. Alebo nie?
- Je riešená zamestnanosť žien, matiek v tomto štáte lepšie, ako v ktoromkoľvek štáte na západ od nás, alebo nie? A ako sa na tom podieľa štát, alebo strana, ktorá participuje na terajšom referende.
- Kto rieši v tomto štáte problém morálky národa, alebo presnejšie rodiny? Štát? Mal by! Minimálne svojimi zákonmi. A dodržiavaním. Alebo verejnoprávne aj súkromné médiá svojou tvorbou? Alebo nejaká politická strana? Alebo nebodaj niektorá z cirkví? Lebo podľa skutočného výsledku všetci všetko nechali iba na toho najvyššieho.
- A čo problém týrania žien, alebo možno výnimočne aj mužov v tomto „božom“ zväzku. Kto sa zaujíma o tento problém? Iba polícia, ako represívny orgán? Alebo aj niektorá iná skupina aktivistov. Alebo môžem spomenúť aroganciu v manželských vzťahoch. Niekto ju ovplyvňuje (aj v súvislosti s extrémnou rozvodovosťou!) – a štát a kdekto – podľa výsledku veľké nič. Čo urobila, tá „rodinná“ politická strana v záujme rodiny ( a dajme tomu aj keď sa aj niečo nepodarilo – čo sa môže stáť) aby sa niečo zlepšilo? A som pri závere svojej „reči“. Má niekto a niekde a niekedy ozajstný záujem o zmenu tých „pažravých“, upachtených a časovo kritických pomerov (keď rodičia zo známych, aj objektívnych dôvodov nemajú čas na rodinný život v rodinách)? Alebo je ľahšie vymýšľať a hľadať preferenčné body pre vlastné ciele?
Mne toto chýba. Na to, aby rodiny mohli fungovať v plnom slova zmysle. A som presvedčený, že sa to dá. A to by určite obdivovala celá „únia“. A súčasná situácia mi tak trochu pripomína situáciu z rokov spred trištvrťestoročia. Aj tam začala nejaká slovenská väčšina ceriť zuby na nejakú menšinu. A tam - a aj tam, určite šlo iba o profit - zisk nejakej skupiny. Tu? Ešte nevieme.
A na záver ešte citujem z nejakého rozhorčeného blogu: ...aj naše Slovensko potrebuje rýchlu pomoc, hoci je v EU. Morálny život je ohrozený, je tu útok na rodinu. Nečestnosť, korupcia a zlodejstvo rozsieva nenávisť.... koniec citátu. A končím s otázkou: kto to má, ako teda napraviť? Tí istí, ktorí to spôsobili? Alebo doteraz nič neurobili, alebo boli ticho? Tí, čo iba sem tam vykrikujú, majú rovnakú zodpovednosť a vinu, ako tí čo to spôsobili.