Samospráva mesta a VÚC nemajú záujem o akcie letiska
V poslednom čase som zachytil v nejakom médiu aj takúto správu. Vraj mesto a ani VÚC nemajú záujem o akcie letiska
Pamätáme sa ešte na kopu rečí o tom, ako chcú – jedny aj druhý, mesto aj VÚC využiť letisko pre rozvoj prosperity mesta aj regiónu. A tu bác! Keď príde na lámanie chleba už to nejde. Aj dôvody sa nájdu. Ako vždy. Možno plno. Vlastne na to sme na Slovensku špecialisti.
Pre tých menej zbehlých v problematike klasického manažovania a hospodárenia sa v „klasických demokratických štátoch“ nadobúda majetok investovaním do podnikania, teda rozvojom firmy, alebo a to je o niečo jednoduchšie, kúpou akcií.
V tomto, našom prípade, vznikol jedinečný zážitok, keď mesto aj VÚC by prijali nejaký majetok, v tomto prípade letisko, asi iba takpovediac za korunu a aj to by nevedeli čo s ním.
A na margo celého problému sa vynára otázka:
Buď oba subjekty nemajú šajn o tom, ako zhodnotiť letisko v sfére podnikania, alebo rozvoja turistického ruchu, alebo, alebo by, akože, chceli prevádzkovať letisko bez akéhokoľvek rizika. Dobre? Zle? Však sa uvidí. V tomto štáte však je to skôr pravidlo. Zadarmo a bez následkov.
A najistejšie je (tiež, akože) zháňať nejakého investora. Cudzieho. Však nech sa stará on. My budeme iba počítať, akože tú druhotnú rentu.
A to je iba jeden z klasických príkladov, ktorý určite pôsobí v takzvaných vyspelých európskych štátoch ako odstrašujúci príklad rozvoja, napríklad turistického ruchu.
A myslím si, že viem čo hovorím.
A čitateľ sa môže láskavo pozrieť na skutočnosť. Aby si overil reálny svet, kde naozaj niečo robia pre rozvoj turistiky, ale aj iných zdrojov príjmov.
j.d.