Zodpovednosťou je aj skutočná robota pre mesto. Manažérmi, ktorí dostali dôveru vo voľbách.
Keďže sa pokladám, predpokladám, že tak, ako väčšina obyvateľstva za patriota Piešťan , tak si pozriem sem-tam aj záznamy rozhovorov s predstaviteľmi mesta. Navyše, šlo o novoročné priania, o zaujímavé priania – pre mesto, občanov aj ich predstavených. Zaujal ma okrem iného aj príhovor primátora mesta. a trochu sa mu budem venovať.
Okrem iného povedal niečo v tom zmysle, ako „ ...budem rád, privítam akékoľvek námety, iniciatívy občanov na zlepšenie situácie v meste v rôznych oblastiach a pomôžeme ...“
Celé to vyjadrenie svojím obsahom pokladám za postavené na hlavu. Ja to chápem tak, že je to výzva pre občanov, aby niečo robili – pre mesto. Pravdepodobne preto – možno je to iba môj názor, že vedenie mesta už nemá predstavu, čo ešte dokázať urobiť pre mesto. Inak by tá otázka, prosba pre občanov nemala zmysel. Pejoratívne vysvetlenie je na prvý pohľad jednoduché – vy (ako, že občania) prídete s nápadom, rozmýšľajte a my, ja, budem za to brať plat.
Ja som vždy mal takú „detskú“ predstavu, že aspoň začiatkom nového storočia sa o úspech vo voľbách budú uchádzať ľudia, ktorý majú vlastnú predstavu, víziu o rozvoji mesta (alebo obce) a po voľbách (aj ako dôkaz, že občania „mu“ správne dali dôveru) budú realizovať svoje zámery. Omyl. V prípade Piešťan to tak nefunguje od samého začiatku. Tu neregistrujem žiadnu predstavu, víziu, stratégiu. Už vyše 8 rokov. Napríklad, počnúc už spomenutou „stratégiou“ (spomenutou v niektorom z predchádzajúcich príspevkov). A bol by som rád, keby som sa zmýlil – a niekto by pripomenul aspoň jeden čin hodný dynamickej doby, v ktorej žijeme.
Keď sa trochu vrátim do novembra „pred voľbami“, tak všetci kandidáti chceli niečo pre mesto priniesť, či nové, alebo staronové, alebo rozumné, alebo menej, alebo okukané, alebo nové, rozumné, alebo smiešne ... iba jeden nepotreboval prísť s ničím . A pritom aj toto mesto potrebuje progres. Nové riešenia. Vidíme to na príkladoch. Niekedy mi to pripadá, ako Chalupkovo „Kocúrkovo“. Tam tiež si ľudia mysleli, že všetko, čo sa ich týka je najlepšie na svete. Známe “ ... enem pre nás a pre naše deti ...“ bolo na smiech aj vtedy. To, že postupne a trvale stráca mesto svoj dávny kredit je fakt. Len my samy sme na to ešte neprišli.
Chceme príklad? Piešťanský „vodný raj“. Mestské kúpalisko. Bude sa vraj stavať. Kde, nie je až tak dôležité. Podstatné je niečo iné. Niekedy bola Eva známa na celom Slovensku. Teraz ideme stavať kúpalisko, na ktorom sa budeme kúpať (iba) „ my a naše deti“. Niekedy celoslovenský význam, dnes mestský. Pretože pre niečo, čo by malo celoslovenský význam by bolo potrebné minimálne otvoriť oči. A tu sa kruh s kocúrkovom môže uzavrieť. Nateraz.
Že táto akcia neovplyvní rozvoj turizmu a jeho prínos pre mesto je fakt.
Prečo som sa dotkol problematiky rozvoja turizmu ako jedného z možných súčasných a budúcich zdrojov mesta? Vedia kompetentní, čo to je rozvoj turizmu? A majú vôbec predstavu, ako sa to robí? Podľa výsledkov doteraz – nie. Alebo, pôjdu Piešťany inou cestou? Žeby „druhou“, alebo nedajboh „treťou“? Je vôbec možné, že mesto nemá doteraz predstavu o rozvoji mesta? Je to možné a pravdepodobné, že mesto ani nevie ako na to!
A do pojmu rozvoja pochopiteľne nezaraďujem individuálne, súkromné výstavby, ani „pružný“ systém úprav rôznych urbanizácií, ani podnikateľské aktivity (súkromných) firiem, ani bežné rekonštrukčné akcie rôznych komunikácií . . .
Ale to je nateraz priveľa otáznikov. Radšej nabudúce.
A nabudúce aj o riešení, neriešení parkovacích priestorov v meste. Hlavne na sídliskách.
j.d.